V piatok 22. decembra bude mať Štefan Moravčík, básnik, prozaik a autor kníh pre deti, 80 rokov.
Narodil 22. decembra 1943 v obci Jakubov neďaleko Malaciek. Po maturite
na Jedenásťročnej strednej škole v Malackách študoval v rokoch 1963 -
1968 filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave. V rokoch 1968 – 1971 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve
Tatran.
Pre občianske a politické postoje k udalostiam z roku 1968, prezentované
najmä publicistickou tvorbou v časopisoch Echo a Reflex, bol totalitným
režimom diskriminovaný. Vylúčili ho zo Zväzu slovenských spisovateľov
(ZSS) a nemohol publikovať. Pracoval ako dokumentarista v Univerzitnej
knižnici v Bratislave, bol referentom vo Zväze slovenských výtvarných
umelcov. Po čiastočnom uvoľnení pomerov začal v roku 1981 pôsobiť ako
redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde zotrval do roku 1994. V
rokoch 1995 - 2011 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov.
Ako básnik knižne debutoval v roku 1969 zbierkou Slávnosti baránkov, v
ktorej sa predstavil ako moderný a netradičný autor. O rok neskôr vydal
zbierku O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek. Už v týchto dielach sa
prezentoval ako básnik ľúbostnej lyriky obohatenej aj o erotický rozmer a
zároveň ako autor mnohých novotvarov.
Po politicky vynútenej autorskej odmlke v 70. rokoch minulého storočia
nadviazal na svoje prvé zbierky básnickými knihami Čerešňový hlad
(1979), Tichá domácnosť (1981) a Erosnička (1981).
Zbierkami Moravianska Venuša (1986) a Maľované jarmá (1986) sa začala
druhá etapa jeho básnickej tvorby, v ktorej dominoval jeho záujem o
národnú históriu, ktorú neskôr obohatil aj o ľúbostné motívy v zbierke
Pŕhľavie (1989). Všetky dominantné témy obohatil o humorný rozmer v
básnických knihách Idiotikon (1989), Ľudský sendvič (1991), Vlčie
hrdličky (1996), Med omšových lúk (1998), Intímnik (2000).
V roku 2002 mu vyšiel výber z jeho ľúbostnej poézie Venušin paholok, v
roku 2006 vydal zbierku Zimomriavky a v roku 2015 zbierku Vruby medu.
Koncom 80. rokov sa Moravčík predstavil aj ako prozaik, keď mu v roku
1988 vyšli romány Sedláci - Próza nás hriešnych a Sťahovanie rieky.
Próze sa venoval aj po roku 1989 a vydal zbierku poviedok Mlynárka má
holubičku (1990), román Sedláci - Chlieb v koľaji (1992), poviedkovú
knihu Mlynárka nemá holubičku (2002) či prózu Záhorácky raj (2009).
Deťom venoval básnické a prozaické knihy ako Raketa so zlatým chvostom
(1980), Chichôtka (1985), Zuza v ZOO (1989), V Kiripolci svine kujú
(1989), Prvák, prvák vystrč rožky! (1997, doplnené vydanie 2012),
Záhorácke rozprávky alebo Proč majú prasce ocase na vrcúlky (2008) či
Veselé potulky po svete (2015). V roku 1995 sa podieľal aj na
muzikálovom projekte Pacho sa vracia na scéne Divadla Andreja Bagara v
Nitre.
Moravčíkovu tvorbu ocenili napríklad Cenou Literárneho fondu za rok 1998
za dielo Záhorácke povesti, Cenou Trojruža, ktorú udeľuje Literárny
fond, Slovenská sekcia IBBY a medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana,
Medailou Daniela Licharda (2009) alebo Cenou Slovenských pohľadov za rok
2015 v kategórii poézia.
V januári 2013 dostal Štefan Moravčík za svoj vklad do oblasti slovenskej kultúry štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.